Čo nás už nena*erie

Autor: Veronika Bauchová | 22.3.2011 o 14:20 | Karma článku: 12,67 | Prečítané:  1765x

Je plno vecí, za ktoré by sme pred pár rokmi boli schopní rozbiť niekomu hubu. Dnes už nie. Zvykli sme si. Denne nás odrbávajú, okrádajú a nasierajú. A nám je to vlastne aj skoro jedno. Teda nie je nám to úplne jedno, ale namiesto toho, aby sme sa rovno sťažovali a urobili teatrálny výstup, tak si len pozvdychneme a pridáme si do zbierky „ublíženosti“ ďalšiu veselú historku a dôkaz, že žijeme v zlom svete, kde nám chcú všetci iba ublížiť.

Začne od tých najnevinnejších a skončíme pri takých ublíženiach na našich dušičkách, že by si za to niekto zaslúžil minimálne facku.

Reklama na kozmetiku

Neviem ako vy, ale ja som denne vystavená pekným tetám v televízore, ktoré hovoria, aké sú ich krémy fasa super a tak ďalej. No aj keď.. Nováčikom v tejto kategórii je Jiřina Bohdalová a jej konská masť…

Čiže, už nikto neverí, že keď sa budete patlať krémom XY zmiznú vám vrásky / celulitída / čierne bodky z nosa a podobne. Neveríme tomu, len sa na tom smejeme a nakoniec si aj tak kúpite nejakú halucináciu s formulou, ktorá vám aj tak nepomôže, ale stále si čičíkate nádej, že čo ak by predsa…

Mojou najväčšou reklamnou traumou sú reklamy na riasenky. Pretože keby sa mi mali predĺžiť o 300%, prečesávam si mihalnicami ofinu. Ak by mali byť o 500% hustejšie, budem mať oči ako cirochová metla. A to predsa nikto nechce. Ale ak tú reklamu robí Džúlia Roberc s nalepenými mihalnicami z kobyly, tak tomu uveríme. No to je super.

Nakoniec však jediné zviera, ktoré po nanesení riasenky pripomíname je mucha. Teda mušie nôžky.

TV program

Nejde o jeho úroveň či kvalitu. Ide o to, že už sme si zvykli, že sa program nezačína načas. Ak vidíme v programe napísané, že sa film začne 20:15, vieme, že do pol deviatej máme čas. A my sme si na to zvykli. Úplnou perlou je pre mňa tv joj, ktorá nielenže nezačína načas, ale už sa za ostatný mesiac nedá ani spoľahnúť, že ten film, ktorý mešká je aj tým, ktorý naozaj pôjde.

Najväčšie nervy mám z tv programu v sobotu ráno, keď sa fakt teším na gumkáčov či hanu montanu. A čuduj sa svete! Napísané a v telke vysielané nebýva to isté. Áno, naozaj mi toto skazilo nejednu peknú sobotu.

Neplatenie

Neplatíme my, neplatia nám.

Doba splatnosti sa samovoľne predlžuje. Vašich dlžníkov už nebuzerujete, lebo aj vy ste pre niekoho dlžník a tiež by vám vadilo, keby vyvolával. Za veci platíme / dostávame zaplatené nie podľa termínov, ale podľa stavu na účte. A už sa ani nesnažíme, aby sme v danom termíne príslušnú sumu mali na účte.

Pred 5 rokmi boli dve nezaplatené faktúry v tímobajle hanba na celé sídlisko. Dnes je to normálna vec. Raz som robila vo firme, ktorá mala výplatný termín od 10. do 28. dňa v mesiaci. Prvé tri mesiace boli fakt stres. Ale potom si človek zvykol a vedel, že peniaze dojdu. Raz určite prídu.

No akože fakt si neviem predstaviť, že toto bolo niekedy takto. Sama podľa seba viem, že keď niekomu náhodou dlžím peniaze, robím všetko pre to, aby som ich v čo najkratšom čase mohla vrátiť. Evidentne som však v tejto dobe out.

Skúste to však vysvetliť zdravotnej poisťovni a sociálke.

Tety za okienkom

Pošta / študijné oddelenie vysokých škôl / banka / autobusová stanica…

Teta za okienkom je samostatná kategória spúšťačov zúrivosti, ktorej by sa mali na vyokej škole budúci psychológovia venovať minimálne tri semestre. Životná dráha spoza okienka je veľmi jednoduchá. Raz sa tam táto teta dostane a baví ju to. Je v kontakte s ľuďmi, pomáha im, radí, zachraňuje… Po rokoch si však uvedomí nepomer medzi jej dobrotou a jej výplatou. A uvedomí si, že má moc. Nad vami a nad vašimi problémami. To ona je tá, ktorá má razítko v ruke. Ona má telefónne číslo, ktoré súrne / nutne / životne potrebujete. Ona má moc a vy máte hovno. Ona má zlú náladu, moc a vy máte stres.

Cha cha cha. Tety za okienkom si zaslúžia viac priestoru, takže sa rôznym druhom a nástrahám, ktoré na vás spoza okienka číhajú povenujeme inokedy.

Slovenská pošta

Monopolná inštitúcia, ktorá od nás chce peniaze za služby, ktoré občas nevykoná a keď už aj hej, musíme sa pripraviť na „tety za okienkom“.

So Slovenskou poštou mám aktuálne veľmi čerstvý zážitok. Poslala som kamoške do Ameriky balík. Balík mal cez tri kilá a cestoval prvou triedou. Odišiel v polovici februára z hlavnej pošty na námestí SNP v Bratislave. Cena, ktorú mi teta narátala je 38 eur.

Nehovoriac o tom, že ak náhodou nemáte doma krabicu, musíte si ju kúpiť. Ak ju máte, aj tak si musíte kúpiť baliaci papier. Samozrejme, na pošte.

Čiže! 60 centov stála škatuľa, do ktorej som zabalila veci, 38 eur stálo poslanie balíka. Keďže išiel balík prvou triedou, tak mal byť na mieste určenia do 8 pracovných dní.

Ani do mesiaca sa však k adresátovi nedostal. Neostávalo teda nič iné, iba napísať reklamáciu a pripojiť k nej doklad o odoslaní opečiatkovaný a podpísaný tetou spoza okienka.

Veselý príbeh pokračoval na reklamačnom oddelení, kde ma dve tety zničené životom dodrbali ako sirotu, že čo im to dávam, šak to nemám v poriadku. Našťastie tam pribehla ďalšia teta v uniforme, ktorá povedala, že je to ok, ale oni to nevedia vyriešiť, nech idem rovno na podateľnu.

Podateľna Slovenskej pošty na námestí SNP je na treťom podlaží, kam nechodí výťah. Čiže hendikepovaní občania si budú musieť nechať srať poštou ďalej na hlavu, lebo do podateľne sa nedostanú. V podateľni sedeli dve milé tety, prekvapené, že vidia živého človeka, ktoré reklamáciu bez najmenších problémov priajali a ešte sa podivili, že z toho tety na reklamačnom robili takú tragédiu. Jednu kópiu reklamácie opečiatkovali, podpísali a vrátili.

Už len to, že majú 30 dní na vyjadrenie je trošku moc… Ale keď na druhý deň zavolali, že treba zaplatiť poplatok 2,50 eura za prešetrenie, to už ma nasrali.

Zhrňme si to teda: kúpite si za 60 centov balík, za 38 eur ho pošlete, slovenská pošta ho nedoručí a ešte si vypýta 2,50 za to, že vám povie, kde v prdeli ho stratili. Zdá sa vám toto normálne?! Necháte tejto inštitúcii 41,10 eur s nulovým efektom a dobou na vyjadrenie za 30 dní?

Ja vám verím, že sa vám to nechce veriť, lebo vaša teta poštárka je milá osoba. Ale táto milá osoba má nejaké kolegyne, ktorých liaheň je na hlavnej pošte a nerobia nič iné, iba si od vás pýtajú peniaze za … no za NIČ.

Služby in general

Hotel, reštaurácia, taxi.

Nasratý taxikár, ktorý už mesiac jazdí po bratislave a nechápe, že ľudia nenastupujú do jeho favoritu s špztkou Trebišova sami od seba, neochotná recepčná a životom zmorená čašníčka, ktorá sníva o tom, že raz príde do krčmy režisér a urobí nej hviezdu. Nielenže o tom sníva, ona tomu chudera aj verí.

Úplne nepochopiteľné pre mňa je, že sme si na úroveň služieb v tomto štáte zvykli. So železnou pravidelnosťou sa vraciame do reštaurácie kde nám nechutí. Nechávame zdutým nasratým čašníčkam sprepitné. Vy ste sa zbláznili všetci?

Ja to skrátka nechápem. A to už mám s čašníčkami bohaté skúsenosti. Nie jednu som poprosila, aby nerobila túto prácu, keď ju nemá rada.

Prečo, do pič*, robíte robotu, ktorá sa vám hnusí? Šak aj tak dostanete možno o 20 eur viac, ako keby ste brali podporu.

Zduté prinasraté a hlúpe čašníčky sú fenomén slovenska. Dlho som si myslela, že to je problém len životom skúšaných bratislavčaniek. Nie je. To je jedno kam prídete, káva tam môže stáť 80 centov aj 3 eurá 20. Vždy tam sedí nejaká zdutá fuchtla zničená životom, ktorej jediným cieľom je, urobiť vám nervy, lebo šak aj ona je nasratá, že je v robote. Tak prečo vy ako hosť, by ste nemali mať nervy tiež.

Treba im to vysvetliť. Mne sa tiež nechcelo občas 4:20 vstávať na vysielanie, ale v živote by som tým neotravovala niekoho, kto za to nemôže.

Česť výnimkám. Menovite starým bratislavským taxikárom (ktorí vedia, kde je „Steinerka“), tetám za okienkom (ktoré stále pomáhajú) a čašníčkam (s ktorými je vždy deň krajší).

Aj ja pár takýchto výnimiek poznám a sú pre mňa svetielkom na konci tmavého tunela, že v tomto štáte raz bude radosť vyjsť ráno na ulicu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?